Súčasné povesti a fámy
Súčasné povesti a fámy
Súčasné povesti a fámy (ďalej iba CLaR – Contemporary Legends and Rumours) sú celosvetovo rozšírené. Sú to príbehy rozprávačom vnímané ako aktuálne a intímne; odohrávajú sa v jeho blízkosti, resp. jeho známym. Popularita tohto žánru vrcholila v sedemdesiatich rokoch, kedy sa problematika dostala i do pozornosti folkloristov ako Dundes, Dégh, či Brunwald. Samotný jav tu však bol s najväčšou pravdepodobnosťou oveľa skôr. Najznámejším autorom, ktorý sa problému venoval, s dôrazom na oblasť fám, bol Kapferer. S príchodom internetovej komunikácie sa CLaR objavujú aj v tomto priestore, rovnako ako v ostatných súčasných masmédiách (noviny, časopisy, televízia, rozhlas a i.).
CLaR nemá zatiaľ ucelený diskurz. Janeček prirovnáva prístupy sociológov, folkloristov a antropológov k slepcom, ktorý sa snažia popísať slona, pričom ho každý drží za inú časť tela. Kým folkloristika sa snaží hlavne o jasné vymedzenie žánru, antropológia kladie dôraz na sociálny kontext a sociológia sa zaoberá kvantitatívnym výskumom. Každý diskurz má vlastnú terminológiu a na zjednotenie si ešte budeme musieť chvíľku počkať. Mulen definoval tieto žánre takto: „Contemporary legend je krátky epický naratívny útvar a často v sebe obsahuje aj zložku rumour. Sociálna psychológia chápe Contemporary legend ako verbálne dedičstvo ľudí a rumour ako skrátenú, upevnenú verziu contemporary legend.“
Contemporary legend, je v preklade „súčasná povesť“. Pre tento žáner je zaužívaných aj niekoľko iných názvov. V literatúre môžeme nájsť označenia ako „moderná povesť“, „moderná legenda“, „mestská legenda“, „mestská povesť“, „súčasný mýtus“, „mestský mýtus“ a iné. Nakoľko obdobie moderny už skončilo, nie je šťastným riešením tieto príbehy nazývať prívlastkom modernými. Keďže nejde ani o príbehy o svätcoch, nemožno ich nazývať ani legendami. Príbehy nespadajú ani pod charakteristiku mýtov. Súčasné povesti chápeme podobne ako historické povesti, ktoré tiež museli voľakedy byť „súčasnými“, pre svoju dobu.
Charakteristika contemporary (CL) legend je komplexná. Schaefer uvádza nasledujúcu:
-
CL sú „pravdivé“. Táto charakteristika sa vzťahuje sa k postoju rozprávača, ako aj publika k príslušnému naratívu; veria, že príbeh sa skutočne odohral (otázka, či sa príbeh skutočne popisuje reálne deje je v tomto prípade irelevantná, ide o to že CL sa sama hlási ku pravde).
-
CL sú primárne orálne. Prirodzeným spôsobom šírenia je ústna forma. Je možné aby sa tieto naratívy šírili aj inak, napríklad internetovou komunikáciou, ale tu má žáner konkrétny názov – hoax (www.hoax.cz). Pri orálnom šírení prichádza k variáciám, kým pri hoaxe je variabilita príbehov malá alebo nulová.
-
CL sú krátke. Keďže contemporary legend sa má ľahko pamätať, nesmie byť dlhá, či zložitá. Konkrétnu formu je možné meniť, predlžovať kvôli stupňovaniu napätia. Dĺžka závisí aj od schopností rozprávača, prijatia publikom, rozprávačskej príležitosti a od veľa iných faktorov. Všeobecne sa uznáva, že text contemporary legend je krátky a má jednu jednoduchú zápletku
-
CL majú tendenciu situačne sa kumulovať. Podobne ako vtipy, klebety, či duchárske príbehy, aj contemporary legends majú tendenciu pri priaznivej rozprávačskej príležitosti pripomínať sa navzájom. Takto vznikajú celé “maratóny“ rozprávaní.
-
CL sú zamerané na detail. Bez konkrétnosti a detailov by bol príbeh akoby bez chuti, „plochý“. Popisuje sa miesto, osoby, okolnosti, prípadne popis prostredia, kde sa príbeh rozprával predtým.
-
CL nemôžu byť vystopované k skuočnému dôveryhodnému svedkovi. Napriek tomu, že príbehy sa väčšinou udejú FOAF – Friend of a friend – v skutočnosti, pri bližšom pátraní, nie je možné nájsť niekoho, komu sa skutočne stali.
CL sa pokúsili žánrovo vymedziť aj iní. Schneider vypracoval odlišné charakteristiky žánru, pričom ale poukázal na možnosť, že CL nemusí spĺňať všetky uvedené charakteristiky:
-
Požiadavka hodnovernosti – Ako pravdivé udalosti, či prevzaté správy z médií
-
Tendencia k časovému a miestnemu určeniu a odvolávanie sa na autoritu prameňa – CL sú konkrétne, čo sa týka miesta deja, či osôb aktérov. Uvedenie zdroja má zvyšovať pravdepodovnosť informácie
-
Tendencia k aktualizácii – požiadavka na dej odohrávajúci sa v súčasnosti. Zastaralú správu nemá informátor nutkani podať ďalej, teda sa bude CL aktualizovať, alebo sa prestane šíriť.
-
Celosvetové rozšírenie a krátka životnosť – podobné CL sa môžu objaviť na rôznych koncoch sveta v rôznych šasoch, tak ako rýchlo sa objavia, tak môžu aj zmiznúť (osobne nesúhlasím s týmto bodom, s druhoi časťou, štúdium literatúry a zároveň aj zber aktuálneho materiálu ukáže pri porovnaní zhody aj som staršími zbrierkami.)
-
Dva typy CL – prvá skupina sa blíži fáme, má vyvolať otras, šok, druhá skupina má anekdotické rysy a jej účelom je pobaviť.
-
CL majú stabilnú naratívnu štruktúru – odvolanie sa na autoritu a následné stupňovanie deja (nesúhlasím s týmto bodom, pozri materiál)
-
CL sú prejavom všeobecného postoja, ako spoločenské normy, túžby, strach.
-
CL majú moralizujúcu tendenciu –poukazujú na následky nedodržiavania noriem.
Termín rumour je možné preložiť ako fáma. Fáma je podobná klebete, ale kým klebetu vnímame skôr v súvislosti s konkrétnou osobou, ktorú poznáme, fáma je viac všeobecná. Má veľa spoločného so súčasnou povesťou.
Významy fámy, ktoré uvádza Galiová (2003:84) sú tieto:
-
Rýchlo sa šíriaca neoverená informácia o aktuálnych dianiach, zaujímavá pre pomerne širokú skupinu ľudí (informačnú sieť).
-
Pokus o overenie už komunikované informácie, ktorá mohla smerovať aj inými kanálmi, napr. informačnými médiami
-
Synonymum klebety
Galiová sa pri identifikácii kľúčových znakov fámy stotožňuje s Kapfererom. (Kapferer 1992:9) Fáma je:
-
výpoveď týkajúca sa aktuálnych udalostí
-
informácia predkladaná na uverenie
-
neoverená správa alebo vysvetlenie rozšírené medzi ľuďmi Oba žánre zvyknú koexistovať, šíria a vyskytujú sa vo vzájomnej symbióze. Kým contemporary legend ponúka určitú informáciu „zaobalenú“ do príbehu, rumour túto informáciu prezentuje v skratkovitej, zhustenej podobe, zameranej na „jadro problému“.
Niektoré z príbehov môžeme nájsť v širšej populácii, zatiaľ čo výskyt iných sa obmedzuje na menšie skupiny, subkultúry.
Jediný spôsob ako zbierať CLaR so všetkými kontextovými prvkami, je byť priamo na mieste v čase rozprávania. rozprávači rozprávali inak vo vlastnej skupine a inak ak bol prítomný nečlen skupiny. Vtedy boli prejavy emócií menšie a príbeh bol rozprávaný podrobnejšie s priveľa odbočkami, ktoré vysvetľovali pozadie, ktoré členovia skupiny poznali.
Úloha médií pri šírení CLaR je významná. Pomocou médií prichádzajú k ľuďom informácie z celého sveta - svet sa akoby zmenšuje. Vznikajú zbierky CLaR a vydávajú sa knižne, či sa dajú vidieť na internete. (www.snopes.com, www.cernasanitka.cz a iné) Príbehy kolujú tiež v elektronickej pošte. V dnešnej spoločnosti môžeme za kanály šírenia považovať verejné vystúpenia, ale aj médiá. Slovo „médium“ znamená „prostriedok“, teda ide iba o určitý spôsob šírenia informácie v spoločnosti, odlišný od verejného vystúpenia. Ľudská komunikácia tak prebieha aj prostredníctvom médií. Médiá nie sú iba vysielače. Istým spôsobom sú i „prijímačmi“ informácie od publika. Skladba televízneho vysielania, rovnako ako tém rozoberaných v printových médiách je reakciou týchto masmédií na spoločenskú objednávku.
Príklady:
Fáma:
„Kofola je pivný odpad, som niekde počul“,
Súčasná povesť:
„Kofola sú patoky. Kofola to je ten bordel, čo ti ostane po pive. To sa robilo tak, že voľakedy to vyhadzovali, len voľakto si to zobral, nejaký alkáč, si myslel že to bude len také zlé pivo, ale chutilo mu to. Tak to začali dávať do sudov a do fliaš a vy si to teraz kupujete. Predtým do vylievali do kanála a teraz za to ešte aj kešujú. Za odpad z piva.“
Fáma:
„Keď sliepke odsekneš hlavu, vie ešte behať po dvore.“
Súčasná povesť:
„Aha, to šiel taký týpek v aute tu niekde po dedinách a medzi dvoma dedinami vybehla z krovia normálne slepica bez hlavy, prebehla cez cestu a zmizla. To mi hovoril niekto v robote, že to sa stalo niekde tam pri nich. Že vraj keď sliepke odrežeš hlavu, tak to tie nervy ešte chvíľu nevedia. Asi utiekla niekde zo zabíjačky.“
Situačné kumulovanie:
„Jedna tak išla do električky, sadla si a sadla si rovno na injekčnú ihlu. A bolo tam napísané „máš Aids“. No a ona sa išla dať vyšetriť a našťastie nijaký Aids nemala, ale aj tak, treba si dávať pozor, kam si človek sadá. Ale boli aj také prípady, že v tej ihle bola žltačka, a na to prišli tak, že tá pani, čo si na to sadla, zobrala tú ihlu so sebou k doktorovi a ten že tam bol vírus žltačky, ale už skapatý. Tá žena mala dosť šťastie“
„No ja som tak počula, že aj keď ideš do kina, tam je tma, nevidíš kam sadáš, tam sa tiež našli ihly. Ale tam bola infekcia žltačky, neviem či sa niekto nakazil, viem len, že robili testy tých ihiel. Stalo sa to v Poluse, ale to je tá istá firma čo aj v Auparku, tak asi to nebolo proti firme, len sprosté chrapúnstvo.“
„To bola strašne sprostá ženská, mala takého malého psa a nastupovala do autobusu a ten psík bol malý, šak nemohol vyskočiť sám, ale ona sprostá tam stála hore na schodíkoch a ťahala vodítko, že poď, no poď a dvere sa zrazu zavreli, psík vonku, tá krava vnútri a autobus sa rozbehol a psík no... ten samozrejme nemal šancu.“
„Ale to bola aj u nás taká žena, čo sa takto vymkla so psom vo výťahu. Si nejako nevšimla, že pes nestačil nastúpiť, zmačkla päť, a pes bol na vodítku, no tak si ho obesila.“
„Záchody netreba čistiť príliš často a hlavne ich treba potom opláchnuť. Poriadne. Od toho saponátu. Lebo aj to sa môže stať že si sadneš a ako ten, čo si sadol, prdol si a celá misa vzbĺkla a on vyletel z hajzla ako vystrelený. A horela mu riť.“
„No hej a teraz si predstav, že čakáš v triede na učiteľa, učiteľa nikde, tak ideš do riaditeľne, tam ho teda začnú hľadať a nájdu ho na hajzli, ale mŕtveho. Jak tlačil, tlačil, až mu praskla cievka a bolo po ňom. Už po neho prišli len pohrebáci. No jaké z toho plynie ponaučenie, keď to nejde, tak to nejde a siliť to nemá zmysel, ne?“
„No ale to bolo aj v pôrodnici, už mala jedna mamička rodiť, ale sestrička jej hovorí mamička, to ešte nebude, ešte máte čas, už nič nepite, choďte sa vycikať, vykakať... lebo to decko by sa mohlo pri pôrode oondiť. Mamička teda šla na vécko, vycikala sa, kakať je nešlo, tak tlačila, tlačila až vytlačila, ale decko. No nič strašné sa nestalo, len asi to decko bude mať zaujímavý život, keď začalo svoj život v sračkách. To sa stalo na Kramároch, to mi hovorila sestra, ona tam robila.“
Poznámka: toto je iba prepis prednášky a nie citačný materiál.