Islam
I. ISLAM – definícia
Islam (arab. الإسلام; al-islám - odovzdanie sa do vôle Božej) je najmladšie monoteistické náboženstvo rozšírené po celom svete. Je pokračovaním judaizmu (židovského náboženstva) a kresťanstva, s ktorými zdieľa väčšinu prorokov a vyznáva rovnakého Boha.
Jeho zakladateľom je prorok Mohamed. Náboženstvo je monoteistické. Nerozvíja príliš metafyzické predstavy, ale skôr morálne a rituálne aktivity. Vyznávač islamu sa podľa slovenského pravopisu nazýva moslim, aj keď niektorí odborníci a samotní vyznávači uprednostňujú presnejšiu formu muslim.
Islam je náboženstvo, ktoré vzniklo v 7. storočí po Kr. Pre pätinu obyvateľstva sveta je islam nielen náboženstvom, ale zároveň aj uceleným spôsobom života. Rozšírený je hlavne v arabských, afrických a juhoázijských krajinách. Drvivá väčšina moslimov sa nestotožňuje s extrémistickými prejavmi a neschvaľuje posledné poľutovaniahodné udalosti, s ktorými dnes žiaľ niektorí islamskú vieru neprávom spájajú.
Päť pilierov islamu
- Šaháda (شهادة šahādah): vierovyznanie
- Salá (صلاة ssalāh): modlitba
- Saúm (صوم ssaúm): pôst počas mesiaca Ramadán
- Zaká (زكاة zakáh): almužna
- Hadž (حج hadždž): púť do Mekky
II. Islam v Európe
Islam je univerzálnym náboženstvom a v súčasnosti najrýchlejšie šíriacou sa vierou. Iba niečo cez 18% muslimov žije v arabskom svete. V 44 štátoch sveta je islam väčšinovým náboženstvom a uceleným spôsobom života. Veľké muslimské spoločenstvá sa nachádzajú na všetkých kontinentoch sveta vrátane Európy a Ameriky.
V dnešnej dobe sme svedkami prebiehajúcej globalizácie, ktorá má svoje pozitívne, ale zároveň aj negatívne stránky. Tento nezvratný proces sa dotýka všetkých aspektov ľudského života. Charakteristickými črtami spomínaného fenoménu sú okrem iného rýchly a intenzívny pohyb osôb a myšlienok, väčší prístup k iným kultúram, napr. aj Islamu.
Toto náboženstvo, či skôr spôsob života nie je ojedinelý už takmer v žiadnej Európskej krajine. V súčasnosti žije v Európe 33 miliónov moslimov, včítane niekoľko desiatok tisíc konvertitov. Medzi vyznávačmi islamu nájdete emigrantov a imigrantov z krajín, kde je islam väčšinovým náboženstvom (napr. Blízky Východ), konvertitov – čiže moslímov, ktorí zväčša boli pôvodne kresťanmi (prípadne ľudia bez vyznania) a rozhodli sa prejsť na moslimskú vieru. Bývajú nimi napr. ženy – pôvodne nemoslimky, manželky moslimských prisťahovalcov, taktiež ľudia, ktorí podľa ich výpovedí, našli v islame svoju duchovnú cestu, naplnenie, zmysel života.
„Modlitba v kresťanstve je len nedeľnou záležitosťou, raz do týždňa. V islame sa modlíme každý deň päťkrát. Dodržiavaním pravidelnej modlitby má za následok pokračovanie komunikácie s Bohom, takže na nás náš Stvoriteľ nemôže zabudnúť.“
Nemožno zabudnúť ani na fakt, že s dlhodobo medializovanými blízkovýchodnými nepokojmi a neutíchajúcou otázkou odstránenia terorizmu mnoho ľudia siaha po islame zo zvedavosti dozvedieť sa o ňom viac a stal sa akousi „módnou záležitosťou.“
II.a. Konvertovanie
Príklady konvertovania na islam v niektorých európskych štátoch :
Belgicko:
Islam sa stáva čoraz viac populárnym náboženstvom v Belgicku; 400 Belgičanov prijalo islamskú vieru v roku 2004, z ktorých tri štvrtiny boli ženy. Podľa Islamského centra v Bruseli, záujem verejnosti o islam vzrástol po násilných útokoch, ktoré sa odohrali v roku 2001. V roku 2003 celkovo prijalo islam 300 ľudí.
„Ľudia zisťujú, že sme iní ako nás vykresľujú médiá,“ povedal Abde Kadet, hovorca Islamského centra. Centrum však nevedelo objasniť, prečo väčšina konvertitov minulý rok boli ženy.
„Rozhodne tieto ženy sa nestali muslimkami, aby sa mohli vydať za muslimov. V skutočnosti sa muslim môže oženiť so ženami aj iného vierovyznania,“ objasnil Abdel Kadet.
Ukrajina:
Pätnásť mladých Ukrajincov prijalo islám vďaka úsiliu islamskej organizácie v tejto bývalej Sovietskej republike. Početná skupina ukrajinskej mládeže ohlásila svoj prestup na islám v islamskom centre v meste Kharkiv na východe Ukrajiny - organizácia pričlenená k Spolku spoločenských organizácií (Arrajd)- najväčšie islamské združenie v krajine.
Spomínané centrum bolo otvorené pred necelými dvoma mesiacmi (máj 2005) a 15 mladých ľudí z toho 7 chlapcov a 8 dievčat ho pravidelne navštevovali, aby sa oboznamovali s učením islamu.
„Takmer za mesiac a pol fungovania nášho centra pätnásť mladých ľudí prijalo islám,“.
Nemecko:
Islam získava v Nemecku na popularite. Počet Nemcov konvertujúcich na islam nečakane vzrástol. Podľa vládou vypracovanej štúdie, ktorá sa zaoberala životom moslimov v Nemecku od júla 2004 do júna 2005 prešlo na islam 4000 Nemcov, čo je štvornásobok počtu v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Súčasťou viac ako trojmiliónovej muslimskej komunity v Nemecku je v súčasnosti okolo 14 800 Nemcov.
Salim Abdullah z Islamského archívu uviedol, že ešte pred niekoľkými rokmi konvertovali v Nemecku na islam zväčša ženy, ktoré sa vydali za muslima. Teraz však stúpa počet konvertitov z radov ľudí, ktorí sa pre to rozhodli z vlastnej voľby.
Sociologička náboženstva Monika Wohlrabová-Sahrová si to vysvetľuje tým, že vraj mnohí konvertiti sa chcú odlíšiť od svojich spoluobčanov. "Chcú byť iní". A súčasná diskusia o islame v Nemecku mu prináša v médiách sústavnú publicitu, možnosť "alternatívy".
Popri religióznych motívoch však môže zohrať úlohu aj solidarita s príslušníkmi menšiny, predpokladá odborník – riaditeľ islamských archívov Abdullah. Podľa jeho slov sa väčšina konvertujúcich usiluje osobitne dôsledne dodržiavať predpisy novej viery a dokázať si sebe aj spoluveriacim opodstatnenosť príslušnosti k novej komunite. Niektorí z nich však, žiaľ, inklinujú aj k extrémizmu. Konvertiti sa rozrastajú v počte, ale taktiež sa veľmi nadšene učia viac o islame, zakladajú islamské vydavateľstvá a kníhkupectvá, aby zdôraznili pravú podstatu islamskej viery. Riaditeľ islamských archívov v Soeste, Mohammad Selim Abdullah, pripísal toto zvýšenie počtu súčasným vojnám v oblasti Zálivu.
Dánsko:
V Dánsku vyznáva islam asi 200 000 obyvateľov, čo sú 4% z celkového obyvateľstva.
Dvaja výskumníci si dali za úlohu zistiť dôvody, ktoré viedli 3000 až 5000 etnických Dánov ku konvertovaniu na Islam v posledných rokoch. Obaja výskumníci začali vo veľkom merítku skúmať tento fenomén, aby určili, prečo tisíce etnických Dánov sa dobrovoľne obrátilo na Islam od počiatku 90-tych rokov.
Hoci doteraz neexistujú presné štatistky o počte muslimov narodených v Dánsku, výskumníci, ktorí sú za projektom „islamské konvertovanie v Dánsku“ tvrdia, že toto číslo sa pohybuje medzi 3000 a 5000. Výskumníci spravili interview s okolo 100 dánskymi muslimskými konvertitami, a dúfajú, že dotazník distribuovaný ďalším 500 konvertitom vrhne ďalšie svetlo na ich motívy, ktoré stali za ich rozhodnutie prestúpiť na islam.
Tina G. Jensen, PhD, z dánskeho antropologického inštitútu, viedla výskum v tejto oblasti a ponúkla denníku Jyllands-Posten svoj vlastný pohľad na trend.
„Myslím si, že veľa ľudí cíti, že určitá nábožnosť chýba v ich dennom živote. Náboženské zvyky sa považujú v našej spoločnosti za prežitok. Ľudia stále očakávajú úpadok nábožnosti v modernej , sekulárnej spoločnosti, ale v skutočnosti ona naberá iné formy. Islam je jedným z najväčším náboženstiev v Dánsku, druhý po kresťanstve, a ponúka zmysel pre náboženskú obec ako aj viac tradičných hodnôt“ Jensenova vysvetľuje. Výskumníčka opísala dánsku konverziu na Islam ako druh opačnej integrácie.
„Dáni sa obrátili na náboženstvo a kultúru imigrantov. Väčšinou konvertujú mladí ľudia medzi 15. a 30. rokom života. Sú to často veľmi hĺbaví a vzdelaní ľudia, pre ktorých je konvertovanie prostriedkom byť moderným a človekom aktívne hľadajúcim náboženské vyžitie. Konverzia taktiež môže byť čin protestu voči modernému svetu, v ktorom sa veci neustále menia, hodnoty sú nestále a nič nie je isté,“ hovorí Tina Jensen.
Imam Abdul Wahid Pedersen konvertoval na Islam pred viac ako 12 rokmi. V tom čase vedel o ďalších približne 15 až 20 Dánov v podobnej situácii, ale všimol si viacero možných príčin pre rastúci záujem o Islam.
„Jeden z dôvodov je to, že máme celú generáciu mladých ľudí v Dánsku, ktorí vyrastali po boku muslimov,“ hovorí Abdul Wahid Pedersen.
Deje sa tu vzájomné ovplyvňovanie. Zatiaľ čo časť „rodených“ muslimov sa necíti byť zviazaná s vierou, nemuslimovia sú zatiahnutí do sociálnych väzieb a intenzívneho náboženského presvedčenia svojej novej viery. Vyskytujú sa taktiež prípady, kedy niektorí ľudia sa zaľúbia do osôb iného vierovyznania. Poznamenáva Pedersen.
Tina G. Jensen a Abdul Wahid Pedersen tvrdia, že zaznamenali prípady, kedy sa najviac Dánov obrátilo na Islam práve v čase masívnej verejnej kritiky tejto viery. Mnohi z nich čítali Korán iba aby sa presvedčili, že je taký klamlivý ako reklama. Hlavné zameranie na Islam má „nákazlivý“ efekt, hoci tlač a média sú veľmi negatívne a tendenčné. „Ľudia objavujú náboženstvo, pretože sa chcú dozvedieť voči čomu je celý svet zaujatý,“ hovorí Abdul Wahid Pedersen. Výskumný projekt vedený Tinou G. Jensen a Kate Ostergaard je financovaný štátnou humanitnou vedeckou radou a plánuje sa ukončiť v roku 2006.
II.b. Vlastná identita
Menšiny moslimov so svojim špecifickým spôsobom života sa v Európe stetávajú s kladnými, ale aj zápornými reakciami na ich inakosť. Moslimovia sa čiastočne prispôsobujú kultúre a životu v krajine v ktorej žijú, no chcú si zachovať svoj náboženský spôsob života, snažia sa o akceptáciu, rešpekt a pochopenie majoritného obyvetaľstva, aby v aj oni mohli žiť plnohodnotným životom s prvakmi ich kultúry.
predseda Oficiálnej Islamskej Náboženskej Obce v Rakúsku Prof. Anas Schakfeh počas konferencie muslimských predstaviteľov a imámov vo Viedni v apríli 2006: "Muslimovia Európy chcú byť aktívnou a centrálnou častou spoločností, v ktorých žijú. Nechcú tvoriť separátnu a izolovanú spoločnosť,"
"Toto je kritický moment pre islam v Európe. Muslimovia sa môžu integrovať a participovať, čo je našim cieľom, alebo ostať na okraji. V tom spočíva nebezpečenstvo," uviedol jeden z organizátorov konferencie Mouddar Khouja. "Ostávame muslimami, avšak náš vzťažný bod musí byť Európa. Toto je náš domov,"
Vo viacerých štátoch Európy v súčasnosti k snahám moslimov integrovať sa medzi majoritu, no zachovať pritom svoju kultúrnu špecifickosť patria aj aktivity ako zakladanie islamských organizácií, centier, kultúrnych inštitúcií pre zblíženie medzi moslimami a nemoslimami, stavba mešít, zriadenie moslimských cintorínov. Tieto aktivity sa stretávajú ako spozitívnymi, tak aj negatívnymi ohlasmi majority a vedúcich štátnych orgánov.
Príklady z niektorých európskych štátov:
Nová mešita v Španielsku
V meste Reus na severovýchode Španielska bola inaugurovaná nová mešita. Nová mešita bola postavená v priemyselnej zóne mesta na pozemku s rozlohou 230 metrov štvorcových. Potešilo to malú miestnu muslimskú komunitu, ktorá sa jej domáhala viac ako tri roky. Písalo sa o tom v španielskych novinách El Periodico v nedeľu 8. mája.
Úrady nakoniec dali súhlas po tom, čo sa mnoho nemuslimských občanov sťažovalo na umiestnenie malej modlitebne v susedstve jedného často navštevovaného obchodu na hlavnej ulici mesta.
„Nariadil nám to primátor. Teraz musíme počkať a potom uvidíme, ako to všetko dopadne,“ novinám povedal jeden občan.
Iný občan však muslimskú skupinku privítal: „Počas občianskej vojny ma vyhnali do Maroka, kde so o mňa dobre starali. Myslím si, že by sme im [muslimom] mali pomôcť. Domnievam sa, že budem mať dobrých spoločníkov, keďže mešita je v susedstve,“ povedal Batisti Balageur (75), ktorý žije v susedstve mešity.
Alex Martinth, člen komunálnej rady, povedal, že tento krok obohatí kultúrnu rôznorodosť v Španielsku.
„Mesto Reus urobilo významné kroky vpred. Myslím si, že takto sa dá najlepšie osláviť fórum kultúr. Verím, že dialóg prospeje obyvateľom mesta,“ dodal.
Inaugurácia mešity sa ironicky konala v čase straty inej mešity v juhozápadnej krajine Európy. V meste Torre De Embara majitelia miestnosti, ktorá slúžila ako modlitebňa, odmietli predĺžiť prenájom a urobili z nej obchod. Medzi muslimskými vodcami a španielskymi úradmi sa teraz vedú rokovania s cieľom zopakovať model z mesta Reus.
K ďalším aktivitám Španielska patrí snaha zriadiť centrum pre výskum a dialóg medzi západným a muslimským svetom. Iniciatívu prebrala Organizácia spojených národov. Nové centrum bude bojovať proti videniu arabského sveta a jeho spájaniu s extrémistami. Počiatočný rozpočet Arabského domu je desať miliónov euro (350 miliónov korún). Pobočku tiež otvoria v andalúzskom meste Cordoba, ktoré je známe mierovým spolunažívaním kresťanov a muslimov počas arabskej nadvlády, ktorá sa skončila v roku 1492.
Moslimský cintorín v Dánsku
Poprední muslimskí predstavitelia v Dánsku privítali vládne rozhodnutie, ktorým vláda povolila muslimskej komunite v krajine zriadiť cintorín po siedmych rokoch usilovného snaženia, a tento krok označili za výraz tolerancie po sporoch pre karikatúry, informovala tlačová agentúra Reuters.
„Teší nás to a sme šťastní. Znamená to, že islam a muslimovia sú súčasťou dánskej spoločnosti,“ pre agentúru Reuters povedal Kasem Said Ahmad, predseda Dánskej nadácie pre islamské pohreby.
Dánske Ministerstvo pre náboženské záležitosti schválilo zriadenie muslimského cintorína s rozlohou 50 000 m2.
Dánska muslimská komunita už dlho podávala sťažnosť na chýbajúci muslimský cintorín. Miestni politici sa najprv stavali proti tomuto projektu, ale vláda sa neskôr rozhodla vyjsť v ústrety požiadavke muslimskej komunity, ktorá tvorí 3 percentá celkového obyvateľstva, t.j. 200 000 muslimov.
III. Islam na Slovensku
Na Slovensku trvalo či prechodne žije 8 až 10 tisíc moslimov, z toho minimálne dva a pol tisíc so slovenským občianstvom. Skupinu týchto moslimov tvoria dočasní imigranti - napríklad študenti z krajín Blízkeho Východu, ale taktiež aj z iných krajín, kde je islam pomerne rozšíreným náboženstvom - napr. India, alebo štaty bývalého ZSSR – Kirgistan. Motiváciu pre príchod na Slovensko je štúdium. Po jeho absolvovaní sa študenti vrátia späť do svojich rodných krajín, no sú aj takí, ktorí sa rozhodnú na Slovensku zostať, chcú sa tu zamestnať, založiť si rodinu, stať sa slovenskými občanmi. Ďalšiu skupinu emigrantov tvoria moslimovia z vojnami postihnutých krajín, ktorí na Slovensku hľadajú možnosť vytvoriť si tu svoj druhý - nový domov a začať plnohodnotne žiť. K ďalšej skupine patria tak jako aj v ostatných európskych štátoch konvertiti, napríklad ženy prestupujúce na islam kvôli manželovi – moslimovi, a taktiež aj ľudia bez tejto motivácie, ktorí prejdú na islam z vlastnej, inak podmienenej motivácie. V skorších rokoch bolo vídať skupiny moslimov aj napr. v kúpeľných mestách, jako napr. Trenčianske Teplice, Piešťany. Týchto návštevníkov však v posledných rokoch ubudlo.
V súčasnoti fungujú v SR niektor moslimské organizácie ako napr. Komunita muslimov na Slovensku, Islamská nadácia na Slovensku, napr. ktorej cieľom je:
-Zvestovať ľudom na Slovensku i v Čechách posolstvo islamu a ponúknuť komplexnú životnú alternatívnu, ktorá zaiste vedie k spokojnému a šťastnému životu v tomto i na onom svete. ---Poskytovať potenciálnym záujemcom všetkých spoločenských vrstiev autentické a vierohodné informácie o islame a muslimoch.
Organizácie usporiadavajú rôzne akcie pre svojich členov, navzájom sa informujú, zapájajú sa do programov a podujatí (napr. s IOM), ktorých cieľom je vyvrátit predsudky namierené voči moslimom, akceptovať a rešpektovať ich špecifickú kultúru.
K ďalším už dlhoročným snahám patrí napríklad aj snaha postaviť v Bratislave mešitu, no toto úsilie sa stretáva s neúspechom a ustavičným odmietaní, ako zo strany mesta tak aj vyšších orgánov.
„V porovnaní s Viedňou, kde ich je približne 50 to vyznieva až tragikomicky. Výhovorky Magistrátu však doposiaľ nemali konca kraja. Počnúc architektonickým vzhľadom stavby, ktorý by narúšal „tradičný kolorit mesta“, končiac bežnými islamofóbnymi tvrdeniami „o stretávaní sa teroristov“, ktoré rád interpretuje aj primátor mesta, spoluorganizátor konferencie o multikulturalizme na Slovensku.“
(citácia z článku od J. Lenča z www.blog.sme.sk, ako reakcia na primátora mesta Bratislavy A. Ďurkovského počas konferencie zameranej na multikulturalizmus)
Moslimovia svoje bohoslužby organizujú zväčša len v provizórnych podmienkach, v miestnostiach centier, ktoré však podľa ich samotných vyjadreniach kapacitne nepostačujú. Ako mi sám jeden z nich povedal: „Cez bežný deň to stačí, no počas sviatkov je to hrozné. „Mešita“ tu v Bratislave kapacitne postačuje tak pre tretinu veriacich, ostatní musia stáť vonku.“
Podľa výskumov agentúry MVK, odpor obyvateľov Slovenska proti islamu je síce značný, ale aj tolerancia voči nemu je relatívne veľká. Vyše 40 % ľudí považuje islam za horšie náboženstvo, ako sú ostatné, ale takmer 42 % ho vníma ako rovnocenné. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu, ktorý pre SME urobila agentúra MVK.
Šéf agentúry MVK Pavol Haulík je príjemne prekvapený, keďže islam sa dnes dáva často do súvislosti s terorizmom. V našich podmienkach sa podľa neho "nedá očakávať, že by ľudia islam vnímali ako lepšie náboženstvo, najmä ak sa dnes mnohé udalosti interpretujú ako civilizačný konflikt".
Ako rovnocenné náboženstvo vnímajú islam viac mladší a vzdelanejší ľudia s lepším spoločenským postavením, teda manažéri, špecialisti a študenti.
Silnejší odpor už opýtaní vyjadrili pri otázke, či by vo svojom okolí súhlasili s vybudovaním mešity. Až 61,5 percenta by nesúhlasilo, 12,2 percenta súhlasilo, zvyšok nevedel. Lašticová to vysvetľuje "sociálnou blízkosťou". Kým pri otázke o islame išlo o všeobecný názor, druhá sa už "týka každodenného života ľudí".
Ľudia sa podľa Lašticovej zo SAV obávajú nepoznaného a "chýbajúca skúsenosť môže byť zdrojom predsudkov". Jedným z nich je aj ten, že muslimovia môžu byť "tí zlí teroristi".
Haulík si myslí, že ľudia stavbu mešity odmietajú, lebo ide "o nový fenomén, ktorý v tomto priestore posledných 300 rokov nebol reálny". Mešity aj islam sú niečo "typické pre spoločnosti, ale nie pre slovenskú".
Ján Jurán, riaditeľ cirkevného odboru na ministerstve kultúry, hovorí, že muslimovia na Slovensku sa už dvakrát pokúšali získať povolenie na výstavbu mešity, no nijaká z bratislavských častí nesúhlasila. Jurán to hodnotí ako "prejav konzervativizmu" voči novým náboženstvám. Prejavujú sa tak dokonca aj liberálne zmýšľajúci ľudia.
Negatívny postoj k islamu máme podľa Jurána historicky v podvedomí, tradujú sa aj v našom folklóre. Spomenul báseň Turčín Poničan, ktorá sa učí aj na školách.
Snaha o registráciu:
Ako aj iné cirkvi, aj moslimská menšina na Slovensku sa snaží o registráciu medzi církvi a náboženské spoločnosti, ktorých je v súčasnosti v SR 17, ktoré dostávajú od štátu ročne celkovo asi 900 miliónov korún. Podľa posledného sčítania ľudu sa asi dve tretiny slovenskej populácie hlásia k rímskokatolíckemu náboženstvu.
Tieto snahy o registráciu však boli prijatím nového zákona zmarené, na čo moslimovia reagovali negatívne. Na základe rozhodnutia prípravného výboru a výkonnej rady Komunity muslimov na Slovensku zo dňa 29.03.2007 sa podpisová iniciatíva zastavila.
Od začiatku bolo naším jediným cieľom z registrácie, aby sa zlepšila komunikácia komunity a jej predstaviteľov so zvyšnou spoločnosťou, aby sme zlepšili duchovný život muslimov na Slovensku a aby mali aspoň niektoré práva, ktoré im Ústava Slovenskej republiky zaručuje. S prekvapením sme však sledovali tú negatívnu kampaň, ktorú proti nám začali viesť niektoré orgány verejnej moci a niektorí politici, ktorí si zrejme neuvedomili, že ich povinnosťou je dbať o blaho a rovnoprávnosť všetkých občanov a nie len určitej vyvolenej časti spoločnosti.
(citácia Výkonnej rady komunity muslimov na Slovenksu z www.muslim.sk)
Od 1. mája budú musieť cirkvi so záujmom o oficiálne prihlásenie doložiť k žiadosti o registráciu aj 20.000 podpisov slovenských občanov s čestnými vyhláseniami, že k cirkvi patria. Doteraz stačili na registráciu aj podpisy sympatizantov. V susednom Česku napríklad funguje takzvaná dvojstupňová registrácia; na získanie právnej subjektivity cirkvi stačí 300 podpisov, na získanie ďalších práv je ich potrebných 10.000. Islam teda u nás zatiaľ nie je registrovaným náboženstvom.
Na záver jeden aujímavý príspevok J
V kancelárii s moslimom
Celá západná spoločnosť sa už dlhšiu dobu zmieta v búrke boja proti terorizmu. Z každej strany počuť pojmy ako : extrémista, džihád, moslimský terorista a pod. A všetky tieto reči sú spravila namierené proti ľuďom, ktorých náboženstvom je Islam. Verte či neverte ale táto problematika sa ma bytostne týka. Mám totiž spoločnú kanceláriu s kolegom , ktorý je moslim.
Poznáme sa už pár rokov a priznám sa dlhý čas som to o ňom vôbec netušil. Normálne pracuje, smeje sa, vchodí s nami na obed, v kolektíve je obľúbený, jednoducho žiadny rozdiel oproti ostatným kolegom.
A predsa v niektorých oblastiach je iný- nebezpečný. Tak napríklad nepije žiadny alkohol. Tento „nedostatok“ mu často zazlievam pretože si pamätá všetko čo sa povie a udeje pri spoločných pracovných poznávacích výjazdoch( samozrejme často spoznávame rôzne alkohol ponúkajúce zariadenia). Túto svoju vlastnosť potom často využíva pri vtipkovaní na účet niekedy spoločensky unavených kolegov.
Druhou jeho nebezpečnou vlastnosťou, je že prakticky nenadáva. Z tohto dôvodu ho obľubuje najmä ženská časť nášho kolektívu, ktorej sa zdá byť jemnejší a vraj milší. Je to strašné, pretože všetko sa mu u nich podarí vybaviť skôr a ľahšie. Táto nebezpečná vlastnosť nám značne komplikuje život, pretože všetky ženy nám ho potom dávajú za vzor a požadujú od nás rovnaký prístup.
Ďalšou a podľa mňa jednou z jeho najnebezpečnejších moslimských úchyliek je, že vstáva pri východe slnka. Pomodlí sa a ide do práce, takže je tam pravidelne o hodinu skôr ako my ostatní a zatiaľ čo ja ešte len nejasne vnímam zvuky okolia on už veselo pohvizduje nad pracovnou úlohou, z ktorej má už značnú časť zvyčajne hotovú.
Podobných drobných rozdielov je ešte niekoľko, načo ich však spomínať keď aj tak mi isto všetci dáte za pravdu, že on a jemu podobní extrémisti sa nehodia do západnej spoločnosti a preto ich treba všetkých sledovať, kritizovať a hádzať do jedného vreca, pretože sú všetci rovnakí.
Martin Marčok, štvrtok 31. augusta 2006 12:53
http://marcok.blog.sme.sk/c
Zdroje: