Koexistencia kresťanov a moslimov v Bulharsku (priblíženie a prečo je to problém )
Univerzita J.A. Komenského, Filozofická fakulta, Katedra etnológie a kultúrnej antropológie
Predmet: Etnológia Slovanov 2.
Vyučujúci: Doc. PhDr. Magdaléna Paríková, CSc.
Koexistencia kresťanov a moslimov v Bulharsku (priblíženie a prečo je to problém )
Daniela Pribišová
Etnológia, III. ročník
Koexistencia kresťanov a moslimov v Bulharsku (priblíženie a prečo je to problém )
Cieľom tejto prezentácie bude priblížiť vám systém koexistencie v každodennom živote kresťanov a muslimov v Bulharsku.
Budem vychádzať zo štúdie Cvetany Georgievy zo Sofie a z informácií o obyvateľoch Bulharska uverejnených na internete.
Etnický a konfesionálny charakter Bulharska
V Bulharsku žije viacero etník, najväčšie z nich sú Bulhari (podľa údajov z r. 2001 tvoria 83,9%), Rómovia (4,7%) a Turci (9,4%).
Žije tam i niekoľko Arménov, Rusov, Valasi, Krymskí Tatári a Židia (spolu tvoria menej ako 1% obyvateľstva Bulharska). Približne 1% obyvateľstva neuvádza svoju štátnu príslušnosť.
82,6% obyvateľov Bulharska sú pravoslávni, 12,2% muslimovia, protestanti 0,7%, rímskokatolíci 0,5%, ?% sú neveriaci.
Muslimovia a kresťania (rok 1992)
Z celkového počtu Muslimov v Bulharsku (1,078,327) sa ku nim v roku 1992 hlásilo 98% z celkového počtu Turkov, 39,2% všetkých Rómov v Bulharsku a 2% ,,etnických“ Bulharov.
Kresťania (7,323,246) to boli v 92. roku asi 98% všetkých Bulharov, 60,1% všetkých Rómov v Bulharsku a 1,1% bulharských Turkov.
Toto uvádza Cvetana, kt. píše o moslimoch a kresťanoch v Bulharsku, v súvislosti s tým sa teraz budeme chvíľu venovať niekoľkým historickým faktom.
Bulharsko a Osmanská ríša- stret náboženstiev
Osmanská ríša sa pokúšala podmaniť si Bulharsko od 14. storočia, úspešne, jej vplyv tu trval do 19. storočia.
Od začiatku stretu týchto dvoch kultúr ubehlo od vtedy už mnoho rokov, súčasnosť hovorí o kontroverznosti minulosti, o konflikte-kontakte dvoch svetových náboženstiev, kresťanstva a islamu.
Bulharsko a Rusko- dohoda o konfesii
Na vývin Bulharska malo veľký vplyv i Rusko, v posledných rokoch formovania sa nezávislého bulharského štátu plnilo úlohu sprostredkovateľa medzi ním a Tureckom.
V r. 1908 po dohode s Rakúsko-Uhorskom vyhlásilo Bulharsko nezávislosť, bolo to po tom, ako v 90. rokoch 19. storočia bulharský knieža a budúci i západnými mocnosťami oficiálne uznaný panovník Ferdinand I.-Koburgský prisľúbil (on a jeho manželka Maria Luisa boli katolíci), že jeho syn Boris pristúpi k pravosláviu.
Pravoslávie a islám v období Osmanskej ríše
Pravoslávna cirkev znášala v období nadvlády Osmanskej ríše islám bez väčšieho odporu. Jeho nadvládu považovala za Božiu vôľu a odplatu za skutky posledných byzantských cisárov, ktorí hľadali pomoc u západných mocností za cenu podriadenia pravoslávia katolíckej cirkvi.
"Neveriaci" turecký panovník rešpektujúci pravoslávie bol prijatelnejší, než cisár, ktorý sa odcudzil ,,pravej“ viere.
Bulharská pravoslávna cirkev a vplyv gréckej konfesie
Moc pravoslávnej cirkvi však bola oslabená zabratím jej pôdy, čím ekonomicky klesla. Svoju samostatnosť stratila bulharská národná cirkev (podobne ako srbská) pod tlakom privilegovanej cirkvi gréckej.
Grécka pravoslávna cirkev si totiž intrigami vynútila nadvládu a dosadila svojich ľudí do významných pozícií v ostatních zemiach. Pre národné obrodenie v 18. a 19. stor. bol preto rozhodujúcí i protigrécky postoj.
Boje za samostatnosť- náboženstvo ako faktor samostatnosti Bulharska
Gréci za pomoci Ruska dosiahli v bojoch proti Osmanskej ríši samostatnosť skôr ako Bulhari, ich samostatnosť si totiž príliš neželalo ani Rusko ani Západ.
Bulhari začali boje na vlastnú päsť, tie však boli potlačené, až neskôr začala Osmanská ríša podporovaná Západom ako protiváha pravoslávnemu Rusku ustupovať pod tlakom reformami.
Následne v r. 1856 dosiahlo Bulharsko s podporou Ruska zrovnoprávnenie muslimov a nemuslimov.
Podpora Bulharska Ruskom bola reakciou na spoluprácu Turecka so západ. mocnosťami, kt. Turecko podporovali ako protihráča Ruska, konkurenta v boji o vplyv na Balkáne voči Západu.
V 1970 Bulharsko dosiahlo nezávislosť voči gréckej cirkvy dotvorením bulharskej národnej cirkvi a fakticky to znamenalo samostatnosť bulharského národa.
Bulhari v období národného uvedomovania sa od konca 18. storočia snažili vymedziť bulharské voči tureckému a gréckemu.
Snažili sa napr. o posilnenie bulharského miesto gréckeho jazyka. Paradoxne v oslobodzovacích bojoch proti Turecku bojovali spolu.
Obom štátom, Bulharsku i Grécku, určovalo cestu Rusko ako opora voči Osmanom.
Rusko viedlo proti Turkom vojnu v r. 1806-1812 a toho sa snažili využiť Srbsko, Grécko i Bulharsko pri formovaní vlastných štátov. Grécku sa to podarilo skôr ako Bulharsku.
Po období národného obrodenia a protigréckych snáh, po vzniku samostatného Bulharska (1911), po prevrate v Rusku, v Bulharsku nakoniec po islame, pravosláví a katolíckych medziobdobiach získal rozhodujúce slovo komunizmus.
,,Odplatu“ utlačovateľom- Turkom nachystal komunistický režim v 80. rokoch 20. storočia, násilnou asimiláciou Turkov.
Symbolizmus odevu ako znaku príslušnosti k cirkvi (stav podľa informácií z roku 1992!)
Tradičný odev si obliekajú väčšinou starší ľudia, kresťania i muslimovia, samozrejme typický majú ženy a typický muži. Muslimky nosievajú látky kt. im zakrývajú tvár.
V mestách sa v rámci premiešavania kultúr v pracovnom procese stierajú rozdiely v oblečení.
Kresťania napríklad môžu na krku nosiť kríže, čím navonok manifestujú svoju vieru (status).
Jazyk ako prejav príslušnosti k skupine- paralely
Jazyk na jednej strane demonštruje príslušnosť k skupine, na druhej strane môže jeho používanie človeka začleňovať do dvoch i viacerých skupín, prelýnajúcich sa navzájom.
Náboženské sviatky
Pozorovateľ môže založiť svoje hodnotenie človeka z hľadiska veriaci-neveriaci na zistení skutočnosti o dodržiavaní resp. nedodržiavaní náboženských sviatkov.
U muslimov je to Ramadán, u kresťanov napríklad Veľká noc (pôst pred ňou).
Muslimi i kresťania sa napr. zhodnú v tom, že pôst človeku prospievaJ.
Úpadok náboženskej aktivity J
Muslimi i kresťania považujú za príčinu úpadku náboženskej aktivity modernizáciu, školský systém, 50 ročné obdobíe komunizmu a pod.
Špecifikom sú niektoré muslimské mená, kt. im povolili znovu zmeniť a podaktorí si dali viac islamské (podľa nich) meno ako mali.
Udržiavanie dobrých susedských vzťahov
Prejavy snahy o dobré susedské vzťahy sú napr. výmena obradových jedál počas náboženských sviatkov- kresťania donesú muslimským susedom napr. vajíčka, veľkonočný koláč.
Muslimi dajú kresťanom sladkosti, to isté čo muslimským susedom počas sviatku. Dar sprevádza slovná formulka vo význame veselé sviatky. Dobré vzťahy čiastočne narušil príkaz zmeny mien muslimov (r.1984-89), v tom čase mali zákaz sláviť svoje sviatky.
Pozývanie sa a spolupodieľanie sa na rodinných sviatkoch
V Bulharsku sa napr. počas svadby alebo narodenia dieťaťa muslimi a kresťania vzájomne navštevujú, ich obrady sa samozrejme môžu líšiť, ale platí otvorenosť voči susedom (priateľom).
Spoľupodielajú sa i na pohrebných obyčajoch.
Spoločná ,,produkcia“
V Bulharsku sa pestoval napr. ľan, konopa, obilie, zelenina, hrozno, dorábal sa med (v 15. stor.).
Muslimovia z Malej Ázie im priniesli ryžu, sezam, olejovú ružu, mak..
Tvorila sa spoločná technológia práce.
V 20.stor. sa plodiny, technológie produkcie i stravovacie návyky podmieňujú koexistenciou muslimov a kresťanov.
Muslimi v Bulharsku dnes už strikne nedoržiavajú ,,tabu“ jedenia bravčového mäsa ako tomu bolo v minulosti, odôvodňuje sa to opatreniami z obd. r. 1984-89 počas ktorých prebehla štátom nariadená asymilácia muslimov i vtedajším štátnym politickým systémom- ateizmom.
Prípravu bravčového považuje niekto za svoju tradíciu, niekto si prispôsobil výklad koránu tak, aby vysvetlil dnešné používanie bravčoviny (zákaz bravčového v koráne bol kvôli nebezpečenstvu pre ľudí žijúcich v horúcom podnebí.. J), niekto verí že používaním napr. bravč. sadla sa mu ľahšie donosí dieťa a podobne.
Zmena v používaní alkoholu u muslimov
Alkohol už pijú i počas náboženských sviatkov.
Občas sa o pití alkoholu hovorí ako o probléme, najmä v dedinskom prostredí.
Obojsmerné premiešavanie stravy
Do ,,muslimských jedál prenikli ,,kresťanské“ a do ,,kresťanských“ ,,muslimské“ jedlá.
Ľudová viera u muslimov a kresťanov
Navštevujú rozličné sväté miesta, pripravujú votívne dary, veria v liečivú moc studničiek, silu starých stromov.
Muslimovia i kresťania uznávajú moc liečiteľov, prebieha u nich proces ovplyvňovania sa navzájom, pričom veria i v múdrosť prírody.
Za božie chrámy považujú mešitu i kostol.
Veria napr. spoločne v prírodu, Alaha, Boha, Svätú matku Božiu.
Tolerancia ako regulátor vzťahov
Systém koexistencie založený na tolerancii umožnil integráciu muslimov i kresťanov v každodennom živote.
Eliminovala sa ,,inakosť“, popri rozdieloch medzi jednotlivými rodinami existuje ako súbor tolerovaných javov.
Ďakujem za pozornosť J
Použitá literatúra:
Georgieva, C. 1999: Coexistence as a System in the Everyday Life of Christians and Muslims in Bulgaria, in: Ethnologia Balcanica, vol. 3, s. 59- 84